Csáky v posledných dňoch intenzívne upozorňuje v médiách, aby sa SNS konečne definitívne izolovala a stiahla z politiky a verejného života a nezabudol ju prirovnať k maďarskému Jobbiku. Csáky je známi svojimi vyhranenými postojmi, ale odstaviť čisto slovenskú stranu v jej domovine, aj napriek jej chybám a taktiež nie veľmi šťastným výrokom jej predsedu a podpredsedníčky, by nebolo asi fér. Tak ako SNS je nacionálna pravicová strana v záujme Slovenska, tak aj Csákyho SMK je nacionálna pravicová strana v záujmoch a náklonnosti k našim južným susedom. Preto som sa potešil, že voči radikálnej SMK vznikla aj umiernená strana Most - Híd Bélu Bugára, ktorá je dobrou alternatívou nielen pre Slovensko, ale aj pre samotnú menšinovú politiku. SNS a SMK sú rovnaké nacionálne orientované strany, ktoré sa líšia len vo veci príslušnosti. V Maďarsku je takou stranou Orbánov Fidesz. Politický subjekt Jobbik v Maďarsku má už šovinistické politické zázemie, ktoré na Slovensku má zastúpenie len v Slovenskej pospolitosti Mariána Kotlebu. Tieto dva politické subjekty majú v programe len politiku prenasledovania a nenávisti a preto sa označujú, ako silne extrémistické. Nosia v sebe všetky prvky neonacizmu. Čiže označovanie SNS, ako celku rovnajúceho sa maďarskému Jobbiku, nie je celkom správne.
Na druhej strane ma poburuje vlastenecký zákon predkladaný práve Jánom Slotom a jeho stranou. Pre výraz vlastenca má slovník vysvetlenie, že je to osoba, ktorá prejavuje lásku k vlasti a je vlasti oddaná. (KSSJ, vyd. Veda, 1987, str. 500) Myslím si teda, že láska k vlasti zahrňuje aj slušné a zodpovedné spravovanie krajiny a nie jej rozkrádanie, korupciu a klientelizmus, akého sme svedkami posledných štyroch rokov vlády a akého tu po roku 1989 ešte ani nebolo. Peter Pišťanek výborne vystihol vzťah medzi politikom, ako správcom štátu a jeho občanom: „Ľud si poslancov parlamentu a nepriamo i členov vlády, ale i predstaviteľov komunálnej správy volí a ich platy aj financuje. De facto ide o zamestnanecký vzťah. Politici nemajú od nás právo nič vyžadovať. To my máme právo od nich vyžadovať, aby si statočne a bez zbytočného odvrávania robili svoju prácu, za ktorú ich my občania platíme. Žiaľ, medzi verejnosťou stále prevláda submisívny postoj zamestnávateľov voči svojim zamestnancom. To potom inšpiruje a posmeľuje štátnych úradníkov k typickým prejavom mocenskej arogancie. Ani si neuvedomujú, že moc majú len delegovanú. To je zmysel a vlastne jediný dôvod existencie demokratického štátu.“ (Domino fórum, 14/2004, str. 11) Demokratický štát je vlastne spoločenstvom sociálnej, ekonomickej a politickej rovnoprávnosti občianstva.
Onedlho sú tu voľby a ja opäť využijem svoje právo nevoliť, tak ako po iné roky. Už desiaty rok som občanom-voličom a doteraz som nenavštívil volebnú miestnosť ani raz a som na to aj patrične hrdý. Pýtate sa prečo? Odpoveď je jednoduchá. Stačí sa len dobre zamyslieť a odpoveď nájde každý, kto nie je slepý a hluchý. Viac ozdravujúceho života je tuším v urnovom háji v krematóriu, ako v tých našich slovenských volebných urnách. Teraz rozmýšľam nad tým, ako vlastne vznikol termín volebná urna. Asi preto, že to v tej politike naozaj vždy kapalo.